Maturita popri tenise

Karolína Schmiedlová, lanská juniorská finalistka Roland Garros a členka zlatého tímu majsteriek Európy junioriek, sa medzi ženami nestratí. Hoci na začiatku roku 2013 jej chýbajú prenikavé výsledky, je stabilne medzi 15 najmladšími hráčkami prvej svetovej dvojstovky (195.).

Košičanka, členka NTC, zverenka trénera Milana Martinca, už tretí týždeň zarezáva v Bratislave. Dobrá príležitosť na rozhovor.

Sezónu 2012 ste otvárali skvelou sériou víťazných turnajov. Teraz to bolo iné – pravda, už ste hrali na turnajoch vyššej kategórie a výlučne ženských.
Vlani som hrala desaťtisícové turnaje, teraz už chodím na väčšie podujatia, aj do kvalifikácií turnajov WTA. V januári som mala horší žreb, ale priznám sa, nehrala som celkom dobre. Začiatok roka mi nevyšiel podľa predstáv, no určite sa to zlepší.
Neubíjajú vás teraz tréningy bez turnajov?
Pôvodne som mala ísť do Florianópolisu. Pravda, posledné turnaje mi veľmi nevyšli a nechcela som hneď cestovať 20 – 30 hodín do Južnej Ameriky. Uvažovali sme s trénerom hrať potom aj v Mexiku, ale turnaj zrušili. Ísť na jeden by znamenalo veľký výdaj energie aj peňazí. Na veľké turnaje by som sa nedostala ani do kvalifikácií.
So súčasným rebríčkom máte teda zložitú pozíciu pri výbere turnajov. Čo by bolo optimálne?
Asi byť v stovke! Ale aj okolo 140 by bolo dobré, aspoň do kvalifikácií veľkých turnajov by som sa dostala.
Pri neúčasti na turnajoch však máte doma aj iný náhradný program ako tenisové tréningy. Vraj idete maturovať...
Čakajú ma 12. – 13. marca maturitné písomky a v máji ústne. Chcela by som to mať z krku, nechcem to už odkladať.
Pred touto sezónou ste sa sťahovali z Domu športu do privátu blízko NTC a máte v Bratislave aj spoločnosť – mamu a sestru Kristínu, ktorá sa stala tiež členkou NTC. Ako to zmenilo váš život?
Je to príjemnejšie, keď sme spolu. Ale nie je to často. Sestra je teraz na turnaji a mama v Košiciach, tak som sama. V každom prípade je lepšie, že sa vidíme častejšie. So sestrou dobre vychádzame, mama nám navarí, nakúpi...
Vlani ste hrali v Španielsku, keď Slovensko vybojovalo postup do svetovej skupiny Fed Cupu. Neľutujete, že ste chýbali pri nedávnom postupe do semifinále?
Ja som sa tešila, že sa tímu darilo a vyhral. Škoda, že semifinále nehráme doma, jednak by som stretnutie videla a mohla by som sa do prípravy aj zapojiť.
Čo je najťažšie pri prechode z juniorskej kategórie medzi ženy?
Posúvanie v rebríčku sa spomaľuje. Každý bod musím obhájiť, vlani som len pripisovala. Minulý rok bolo úspechom na turnajoch s dotáciou 25-tisíc každé kolo. Teraz, aj keby som taký turnaj vyhrala, posúvam sa iba o pár miest. Turnajov je málo, v Európe takmer nič. Súperky sú už na oveľa vyššej úrovni, nerobia veľa chýb. Všetko si musím sama uhrať.
Skúste špecifikovať svoje predstavy do prvej polovice sezóny.
Chcela by som sa dostať na kvalifikáciu Roland Garros. To je môj hlavný cieľ - a splniteľný. Wimbledon bude zložitejší, vypadnú mi nejaké body. Možno sa tam ani v tomto roku nedostanem, čo by ma mrzelo, ešte som tam nehrala.
Zuzana Wisterová
Foto: Dušan Barbuš